Pán Vavrečka,
Napriek tomu, že nepíšete chvály na môj článok, nijak nevyvraciate žiaden z mojich pro-očkovacích argumentov. K Vašim otázkam:
1, 2) Odpovede sú zahrnuté v oboch článkoch, ktoré som Vám poskytla: veková distribúcia výskytu ochorenia je daná nedostatočnou a komplikovanou diagnostikou v dospelej populácii, kde má ochorenie odlišný klinický priebeh a ochorenie je následkom toho podhlásené. Dospelí majú dostatočnú imunitu na to, aby sa u nich ochorenie nemanifestovalo tak závažne, ako u detí.
Veková distribúcia nehovorí nič o závažnosti priebehu ochorenia v danej skupine. Až 75% hospitalizovaných v roku 2012 tvorili deti do 1 roka – t.j. deti neočkované, alebo neočkované úplne. U očkovaných má ochorenie ľahší priebeh http://po.st/HgQACx. Rovnako tak úmrtnosť podľa veku hovorí jednoznačne v neprospech neočkovania. Nízka incidencia u seniorov nie je výsledkom ich celoživotnej imunity získanej prekonaním ochorenia – prirodzená imunita drží síce dlhšie ako po očkovaní, ale maximálne 20 rokov http://journals.lww.com/pidj/Fulltext/2005/05001/Duration_of_Immunity_Against_Pertussis_After.11.as#P46
A čo je najpodstatnejšie, kalkulovanie toho, koľko % z chorých tvorili očkovanci a koľko neočkovaní/čiastočne očkovaní, je vo vysoko preočkovanej populácii čisté “fallacy”. Korektná interpretácia epidemiologických dát vychádza z kalkulácie toho, koľko % neočkovaných a koľko % očkovaných v skutočnosti ochorelo – teda toho, aká je šanca, že ochorejú. Takýmto spôsobom sa dá dopátrať k tomu, že pravdepodobnosť ochorenia je u očkovaných detí podstatne nižšia ako u neočkovaných (a to až 25-násobne).
http://justthevax.blogspot.sk/2012/08/washington-state-pertussis-outbreak.html http://archpedi.jamanetwork.com/article.aspx?articleid=1735653
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20929081
Odmietanie očkovania jednoznačne prispieva k šíreniu ochorenia a znevýhodňuje neočkovaných http://pediatrics.aappublications.org/content/123/6/1446
3) ako lekárovi vám nemusím osvetľovať známy fakt, že očkovanie nie je 100% účinné. Ani to, že hlavným cieľom plošného očkovania je zabrániť kolovaniu patogénu v populacii a tým znížiť šance na rozvoj ochorenia – či už vo forme symptomatickej, alebo asymptomatickej. To, že očkovanec môže byť zdrojom nákazy pre iných nijak nepopiera význam očkovania pre zníženie pravdepodobnosti, že sa tak stane. U očkovancov ochorenie prebieha častejšie asymptomaticky, to ich ale nerobí nebezpečnejšími pre šírenie ochorenia než sú neočkovaní. Je to aj vďaka tomu, že očkovaní, ktorí ochorejú, menej kašlú, alebo nekašlú vôbec.
4) dodatočné preočkovanie detí okolo 13 roku veku je jedným z opatrení (ďalšími je napr. cocooning), ktoré môžu prispieť k zníženie incidencie v skupine, ktorá je najviac ohrozená - t.j. detí do 1 roka. http://pediatrics.aappublications.org/content/early/2013/10/16/peds.2013-1747
Ešte reakcia na Vašu poznámku o neznámom zdravotnom stave obetí:
1) vek do 1 roka je sám o sebe rizikovým faktorom, keďže tieto deti a) nie sú očkované 2-3 dávkami, ktoré by im poskytli dostatočnú ochranu, b) komplikácie sú u nich najzávažnejšie,
2) ak by tieto reálne obete mali nejaký nepriaznivý zdravotný stav, bolo by to dodatočným dôvodoom pre vytvorenie ich ochrany prostredníctvom kolektívnej imunity.
DTaP vakcína je menej účinná ako DTP, čo je jedným z faktorov pre zvýšený výskyt ochorenia. To nie je nič nové pod Slnkom. Nekorekná interpretácia dát, ktorú uvádzate v článku však môžu viesť ľudí k veľmi mylnému a nebezpečnému záveru, že nedokonalosť očkovania ho robí neúčinným, či dokonca zbytočným.
Záverom len dve jednoduché otázky na Vás:
1) ako podľa Vás neočkovanie prispieva ku zlepšeniu situácie?
2) akú prevenciu (ak nie kolektívnu imunitu dosiahnutú očkovaním) odporúčate?
Na Vašu reakciu sa mimoriadne teším.
Andrea