Situacia sa pomaly zacina zlepsovat. V USA sa na prestiznych univerzitach (Stanford, Columbia,...) vytvorili timy spickovych odbornikov, ktori sa zacali seriozne zaoberat tymto ochorenim. Nachadzaju sa problemy v oblasti imunologie, neurologie, metabolicke poruchy, gastrointestinalne, kardiologicke a pod. Ochorenie skumaju aj tímy v Uk, Australie a niektorych europskych krajinach - hlavne norski onkologovia, ktori onedlho spustia III fazu klinickej studie na liek Rituximab, ktory v predchadzajucich fazach zaznamenal zaujimave vysledky. Do vyskumu sa zapojili aj vyznamni spanielski vedci skumajuci HIV.
Aj z nasledujuceho vyplyva, ze sa situacia pomaly meni a vedci sa zacinaju venovat biomedicinskemu vyskumu ohladne chronickeho unavoveho syndromu (CFS).
Chcel by som este spomenut, ze 25 % pacientov s tymto ochorenim su bud trvalo priputany na lozku alebo nie su schopni opustit svoje domovy kvoli totalnej vycerpanosti - clovek, ktory to nezazil si to vie tazko predstavit.
O zavaznosti tohto ochorenia svedci aj veta vyznamnej americkej lekarky Nancy Klimas, ktora sa dlhodobo venuje HIV pacientom a pacientom s CFS: "Ak by som si mala vybrat v roku 2011 medzi HIV a CFS, volila by som HIV". Toto ochorenie moze cloveka znefunkcnit rovnako ako zavazne kardiologicke ochorenia alebo posledne stadia HIV.
Zial situacia na Slovesku a v Cechach je alarmujuca- podla mojich vedomosti neexistuje ziadny doktor, ktory by sa ochorenim co i len okrajovo zaoberal. Dnes uz existuju urcite liecebne postupy, ktore dokazu niektorym pacientom zlepsit ich zdravotny stav. Ak vsak sa tym ziadny lekar nezaobera, nemoze o tychto postupoch vediet.