Každý človek má právo povedať „nie, nechcem“ k lekárskemu úkonu. Niektorí lekári to nedokážu akceptovať ani u dospelých, a vyjadrenia detí ignorujú, akoby deti nemali nárok rozhodovať o svojom tele (primerane rozumovej vyspelosti).
Preto je právom i povinnosťou rodiča, chrániť práva svojho dieťaťa na dôstojnosť a telesnú integritu. Chyby v medicíne sú 4.najčastejšou príčinou úmrtia v USA a nemám dôvod optimisticky veriť, že u nás to bude lepšie, takže nie je možné tvrdiť, že „lekár vie najlepšie“. Niekedy môže mať pravdu, ale dosť často sa aj mýli.
Oproti tomu si dovolím tvrdiť, že počet prípadov, kedy by rodičia zabili svoje dieťa z dobrého úmyslu, je veľmi malý, hoci z času na čas sa takýto prípad vyskytne (a zvyčajne je intenzívne pertraktovaný bulvármi).
K citovanej onkológii a nábožensky, priam inkvizične uzurpátorskej klasickej (toximolekulárnej) medicíne niekoľko odkazov na zamyslenie:
Děti, jakkoli se dnes snažíme je nechat rozhodovat, v malém věku toho nejsou dost dobře schopny ve velkém rozsahu.
Ostatně sám vidíte co to dělá ve škole i jinde.
Za dítě rozhoduje rodič nebo jeho zákonný zástupce. Je to jeho ochránce. Nebo měl by být.
Příroda nedala dětem rodiče a rodičovskou péči jen tak pro nic za nic.
O slabší rozhodovací schopnosti a životních zkušenostech dětí se ví a proto se na ně cílí reklama o sto šest, protože je to mnohem účinnější. Děti jsou bezbrannější.
ČLÁNKY DO MAILU