Názor k článku Lečo – sprosté jídlo, nebo delikatesa? od Archemone - napísať, že lečo je srbské jedlo, môže len...

napísať, že lečo je srbské jedlo, môže len úplný diletant. tak, ako sa nedá napísať, že bryndza je čisto slovenská, tak sa to nedá povedať ani o fenoméne menom lečo. jedlo sa viaže nie k štátu, ale k oblasti. a oblasť, kde vzniklo lečo, ktoré poznáme my, leží na časti územia dnešného Maďarska a bývalých štátov Juhoslávie. je to jedlo, ktoré si začali pôvodne variť sedliaci, keďže táto oblasť je bohatá na úrodnú pôdu a veľmi dobre sa tu darí paprike a rajčinám. ináč, odkiaľ a kto doniesol na naše územia tieto plodiny? nad tým sa už niekto zamyslel?
lečo má strašne veľa variant, tak ako aj halászlé (tiszai halászlé, dunai halászlé, szegedi halászlé, tokaji halászlé......podľa miesta vzniku pôvodu). alebo demikát. stačí si len porovnať ratatouille a naše lečo. tam je základ baklažán, tu papriky a paradajky. proste lečo patrí do kategórie čo dom dal.
základné lečo ale vyzerá takto: ak mal človek doma slaninu, tak ju dal vyškvariť. ak nie, dal inú masť, ktorá doma bola. potom sa na tom osmažila cibuľa, hodila sa tam klasická paprika, žiadne kápie a podobné gebuziny, nakrájaná na pásy, alebo kolieska, ako vyšlo krájanie. keď sa to podusilo, prihodili sa tam paradajky. a to ste na omyle, ak máte predstavu, že v minulosti sa dakto páral so šupkou alebo jadrom. kolieska a šup k ostatnému. posolilo sa, ak bola mletá paprika, aj to sa tam dalo, a korenie. ak mal človek chuť, drbol tam vajco. a bolo hotovo.
no kto mal v 19.storočí na našom území cuketu, baklažány a podobné výdobytky modernej doby? kto z roľníkov sa s tým v tej dobe stretol? alebo nebodaj napr.v roku 1683. čo tak použiť niekedy "selský rozum", použiť poznatky z dejepisu a prehrabať sa v kronikách, historických knihách a iných anlálov našich dejín?