O tom, ako sa farmaceutické firmy "hrnú" do lepších vakcín, hovorí napr. Geier & Geier.
Cca od 50. rokov minulého storočia už každý významnejší výrobca mal značné know-how a v 60.-70. rokoch už mali acelulárne vakcíny proti čiernemu kašľu prakticky všetci pripravené. Tieto vakcíny mali menej výrazných nežiaducich účinkov než staré celulárne. Lenže klinické skúšky by stáli veľa peňazí a staré celulárne vakcíny šli dobre na odbyt, a tak firmy držali nové vakcíny "v šuflíku" a do klinických skúšok sa nehrnuli. Nakoniec vláda prikázala pod tlakom verejnej mienky, že ak je k dispozícii lepšia vakcína, musí sa používať. Jediný, kto mal vakcínu klinicky testovanú a schválenú, bola Eli Lilly a získala tým dominantné postavenie na trhu.
Lenže potom predala výrobu firme Wyeth a tá sa snažila vyrobiť vakcínu podstatne lacnejšie, veľmi zmenila technológiu a prišla o licenciu. A tak nakoniec ostali na trhu v roku 1984 len dvaja výrobcovia vakcíny: Eli Lilly a Connaught, a obaja vyrábali len celulárne vakcíny.
http://www.mercurypoisoned.com/research/pertussis_vacination.pdf
A to je len časť "odporného dedičstva" o vakcíne proti čiernemu kašľu, ako o nej píše v žurnáli vydavateľstva Oxfordskej univerzity Geier & Geier
http://www.mercurypoisoned.com/research/pertussis_vacination.pdf