Ešte dodám malú ukážku textu:
Bielkoviny sú stabilné, saturované molekuly, takže nemajú snahu zapájať sa do chemických procesov. Na to, aby ich telo dokázalo využiť, je potrebné ich „vyviesť z rovnováhy“, „rozhýbať“, „aktivovať“, „desaturovať“. Je nutné narušiť ich elektrónovú rovnováhu, čiže zobrať im jeden z párových elektrónov, až potom sa stávajú reaktívnymi a bunka ich zapája do svojich procesov.
V tomto procese aktivácie plní vitamín C (askorbát) kľúčovú úlohu. Bunka v procese dýchania prijme kyslík. Molekula askorbátu odovzdá molekule kyslíku elektrón, čím sa askorbát dostáva do stavu vysokoreaktívneho voľného radikálu. Zatiaľ iná dôležitá molekula, metylglyoxal, vstupuje do kontaktu s molekulou bielkoviny. Je však príliš slabým akceptorom, a zatiaľ jej nedokáže odobrať elektrón. Prichádza však vysokoreaktívna molekula askorbátu, ktorej práve chýba elektrón (ktorý predtým odovzdala kyslíku), a vynahradí si ho tak, že odoberie elektrón molekule metylglyoxalu. Metylglyoxal sa stáva silným akceptorom a už dokáže odobrať elektrón molekule bielkoviny. Týmto sa spúšťa reťazová reakcia, ktorá spôsobí desaturáciu bielkoviny. Metylglyoxal a askorbát sa pripájajú k molekule bielkoviny, môžeme teda povedať, že bielkovina je aktivovaná pripojením akceptora.[922]
Vitamín C je skutočne základnou súčasťou metabolizmu.
Ortomolekulárne koncepty sa konečne začínajú aspoň v malej miere skúmať v onkológii. Paradoxne však, najúčinnejšie známe ortomolekulárne postupy, týkajúce sa klinického využitia vitamínu C, sú všeobecne neznáme alebo zaznávané.