Ja mám iné skúsenosti, možno aj tým, že žijem na východ od ČR. Ja som volal sanitky a policajtov pomerne často cudzím aj blízkym a takmer vždy to skončilo tým, že ja som debil. Zopár príkladov:
- Prišla za nami zjavne psychicky chorá pani, ktorá hovorila, že sa chce zabiť a máme jej pomôcť. Ako stredoškolák som psychologicko-psychiatrické vzdelanie nemal (samozrejme doteraz nemám), tak som zavolal na 112. Boli sme s psychicky chorou ženou, ktorá sa chce zabiť, niekoľko hodín, kým sa im uráčilo poslať aspoň policajtov, ktorí akurát pozerali na to, ako sa škrtí šálom, a ktorí namiesto "ďakujeme, my to vyriešime" utrúsili akurát niečo v zmysle, že im zbytočne vytvárame prácu. Pritom jasne bola zrelá na upokojujúcu injekciu a okamžitú hospitalizáciu na psychiatrii. V peňaženke mala kontakt na psychiatra, ktorý ale nezdvíhal telefón.
- Videl som totálne na šrot ožralého chlapa, ako leží na zemi vedľa bicykla. Nereagoval na žiadne podnety. Volal som záchranku, pani pri telefóne som povedal, že nie som schopný určiť diagnózu, ona usúdila, že bude lepšie poslať pre istotu výjazd, aj keď nebolo vidno krv. Záchranke to trvalo tak dlho, že ten pán stihol vytriezveť do takej miery, že odišiel. Kto bol znovu za debila? Ja. Mne vynadali, že taký výjazd stojí peniaze a že kto to zaplatí. Ja som povedal, že im to kľudne zaplatím v hotovosti. Nas*ato odišli, ale dojem zostal.
- Mnoho rokov dozadu otcovi praskol vred v žalúdku. Asi 7 hodín trvalo kým prišli. Zatiaľ sa zvíjal od hroznej bolesti a zvracal krv. V tej dobe sme nemali žiadnu inú možnosť dostať ho do nemocnice.
Za svoj krátky život som volal "záchranné" zložky (iba hasičov zatiaľ nie) minimálne 10 krát a mal som iba 1 dobrú skúsenosť. Ďakujem, ja im už nebudem volať ani keby som zomieral. Aj s polámanými nohami a rebrami si radšej zavolám taxi ako tých "úžasných" ľudí. Bohužiaľ, znechutenie je tak veľké, že si 2x rozmyslím, či sa pri niekom zastavím.
Možno som mal len smolu na nesprávnych ľudí, ale pri takej veľkej vzorke prípadov to nemôže byť náhoda.