Základným právom každého človeka je rozhodovať o svojom tele. Ak usúdim, že nechcem do neho vpraviť vakcínu s údajnými prínosmi a reálnymi rizikami (vrátane trvalého poškodenia zdravia alebo úmrtia), je to moja vec. Ak sa niekto rozhodne, že mu to za ten risk stojí, je to jeho vec.
Ak očkovanie chráni, tak očkovaný sa nemá čoho báť. Báť by sa mohol skôr neočkovaný, pretože "nie je chránený". V praxi však vidíme presne opačný fenomén - očkovaní sa boja neočkovaných! Toto je v rozpore s elementárnou logikou a ukazuje, ako účinne marketingoví pracovníci farmaceutických firiem zasievajú strach.
Obľúbeným argumentom je potom "kolektívna imunita". Inými slovami, tvrdia nám, že aj keď vakcína nedokáže spoľahlivo ochrániť jednotlivca, nejakým zázrakom chráni celú spoločnosť. Len treba zaočkovať všetkých. Presne v duchu hesla "keď vakcína nefunguje, očkujme častejšie".
Ale aj toto kríva na obe nohy. Čierny kašeľ sa vyskytuje na úrovni 50. rokov, napriek tomu, že 99% populácie je očkovanej. Spomedzi chorých je bežne aj vyše 80% plne očkovaných.
Vysvetlenie je jednoduché. Nikdy nebolo spoľahlivo dokázané, že by táto vakcína chránila pred nákazou. Preukázalo sa, že po niekoľko rokov u istého % ľudí bráni prepuknutiu typického ochorenia. Človek sa však môže nakaziť a chodiť s miernym, netypickým priebehom medzi ľudí a šíriť nákazu.
Vakcíny proti záškrtu a tetanu sú tzv. toxoidové, čiže bránia (ak vôbec) len ťažkým následkom infekcie, nebránia nakazeniu a nákazlivosti.
Vakcína proti tuberkulóze pred ochorením nechráni, takisto sa len verí, že znižuje podiel ťažkých priebehov. Je to známe už 40 rokov.
Vakcína proti hepatitíde B u malých detí nemá význam, pretože ide o sexuálne prenosné ochorenie. Deti sa nemajú ako nakaziť (okrem vertikálneho prenosu z matky), a nemajú ako šíriť nákazu.
Takže polovica očkovacieho programu ani teoreticky nespĺňa požiadavky "kolektívnej imunity".
Ochorenia ustúpili už desaťročia pred zavedením očkovania. Chlapík má pravdu, očkovanie je náboženstvo.