Zmerali. A existuje kopa porovnamí ekologickej stopy napr. obyvateľa Sydney (tí sú tuším v priemere najhorší) s obyvateľom napr. indického predmestia.
Prečo by teda ekologická stopa psa mala byť tabu? Ako uviedol diskutér nado mnou - tá stopa psa sa pripočítava k ekologickej stope jeho majiteľa, rovnako ako stopa toho auta. A hoci je to smutné pripustiť, pre naše prežitie majú tie autá väčší význam, než ten pes. Pes skrátka u moderného človeka patrí medzi úplne zbytočný luxus, na doprave naša spoločnosť (aj s tým psom) závisí, hoci sú tam možné veľké úspory.
Z konceptu "ekologickej stopy" netreba mať traumu, je to len pomôcka pre zamyslenie sa, nie nástroj na riadenie spoločnosti. V našej klíme máme napr. našu "ekologickú stopu" veľkú, pretože musíme kúriť. Nič s tým však neurobíme, nemôžeme sa všetci odsťahovať. Autori štúdie sa zmerali na "ekofanatikov", ktorí si myslia, že len človek a technika sú "zlé", že všetko ostatné je neškodné. Za čo im tlieskam.