V 70.rokoch bolo dokázané, že jód je na úpravu vody omnoho vhodnejší a na dosiahnutie porovnateľnej kvality ho treba polovičné množstvo oproti chlóru.
Dokonca ho klinicky testovali s profesionálnymi plavcami, a tí sa jednoznačne postavili za jód. Jód omnoho menej páchne, neštípu z neho oči, nie sú podráždené sliznice.
Napriek tomu sa všade používa chlór. Je to výsledok jódofóbie, pretože medicína zhltla aj s navijakom tzv. Wolff-Chaikov efekt, blud, ktorý hlásali menovaní páni. Tvrdili, že jód utlmuje činnosť štítnej žľazy. Experimenty to absolútne nepotvrdili, ale ako každý mýtus v medicíne, aj tento pretrváva a dobre sa mu darí. Tak isto, ako mýtus, že „Odporúčané Denné Dávky“ vitamínov a minerálov sú dostatočné pre zdravie a vhodné pre každého (v skutočnosti sú to vlastne minimálne, nutné dávky).