Som celkom vdacna za tento clanok. Rovnakym problemom som zacala trpiet ako male dieta, po velmi neprijemnej a vleklej chorobe, nejaky cas som stravila v nemocnici, skoncila s ciastocnou stratou sluchu a poruchou rovnovahy. Pamatam si, ako som vratila z nemocnice so silnym piskanim v usiach, bolo to na zblaznenie, nemohla som vecer zaspat. Najhorsie to bolo, ked bolo vsade ticho. Ako dieta som si vsak na to velmi rychlo zvykla, male deti su uzasne v tom, ze neriesia, co bolo a co bude, nemaju v hlave tazke myslienky, akakolvek hra hned odvedie ich pozornost aj od neprijemnej choroby. Dnes s tym zijem uz viac ako 20 rokov a na lieky a lekarov som uz davno zabudla, nikdy mi neboli schopni pomoct. Sama som intuitivne prisla na to, co mi moj stav zhorsuje a co pomaha.