Ak by niekto nechcel, aby supermarkety mali cez sviatky zatvorené, tak by počas sviatku supermarket neotvoril (majiteľ), nepracoval v ňom (zamestnanec), nenakupoval v ňom (zákazník).
Ak niekomu záleží na oslavovaní štátnych sviatkov, potom by neriešil len supermarkety, ale všetky obchodné a iné prevádzky, kde by prerušenie práce možno viedlo k ekonomickým stratám alebo k zníženiu kvality služieb, ktoré spĺňajú podmienku, že nejde o život (zatvoriť večierky, v mestskej a prímestskej doprave by stačili dva autobusové spoje jeden na sviatočnú akciu druhý späť; obmedziť diaľkovú dopravu, obmedziť leteckú dopravu, zatvoriť reštaurácie, čerpacie stanice, zrušiť kadejaké nonstop supporty, televízne vysielanie,...).
A v konečnom dôsledku, keď niekto argumentuje potrebou zatvoriť niektoré obchody ako prejav sviatočnej nálady, úplne rovnako by mohol argumentovať potrebou povinných návštev sviatočný akcií, pamätníkov a cirkevných obradov.
Keď už sme pri tom, ako nákup znemožňuje uctenie si štátneho sviatku? Veď ani na tom sviatočnom ceremoniály ani v obchode človek nestrávi 24 hodín. Ak chce, bez problémov si môže počas dňa stráviť aj jedno aj druhé.
Tá argumentácia TOP09:
„Ke státním svátkům bychom měli mít úctu,“
Je úplne mimo. Úcta k štátnym sviatkom (a štátu) sa nevytvára tak, že sa prikáže zákonom. Na to treba roky pomerne slušnej politiky, slušných politikov a štát, v ktorom sa ľuďom dobre žije (pozn. v AT a DE sa možno žije dobre, ale tam je to skôr o odborárskej a cirkevnej politike).
Ja som ten prvý novoročný pondelok prežil aj s pečivom kúpeným ešte v sobotu, ale ak by som si mohol vybrať medzi uctením si štátneho sviatku vzniku Slovenskej republiky a pečivom z nedele, beriem to pečivo.
Pekný deň prajem všetkým militantným demokratom.