Otazka je, preco on nechce, aby ona dieta vodila do kostola a preco ho tam ona vodi. Nech ponukne muz hocico (napr. moznost byt doma), vzdy si dieta vyberie to jednoduchsie; ak sa ale bude stale ponukat aj nieco vyrazne jednoduchsie, tak to speje k rozmaznanemu dietatu.
Podla mna by mal muz hladat spolocnu rec aspon v otazkach moralky, kde je to takmer identicke.
Z pohladu zeny to chapem - jej rodina je veriaca, ona je veriaca, tak chce veriace dieta. Mnohi veriaci sa snazia svoju vieru sirit hociakymi sposobmi, preto sa mi nezda divny ani tento sposob.
Ine je to u muza - tu nie je ovplyvnenie nejakym svetonazorom, ktory tvrdi, ze je ho treba sirit. A aj keby chcel sirit ateizmus, stale mi chyba motivacia. U veriaceho = dostat sa do neba alebo stavu blazenosti. U neveriaceho? Ak aj nahodou veri na nejaky zivot po smrti, kde by mal byt sudeny, co mu prikazuje sirit ateizmus, resp. cim sa sireniu ateizmu pomoze? Sirenie vedy a vzdelania, ktore ma prakticke pouzitie, tomu chapem. Naproti tomu dohady o tom, ci existuje nejaka bytost nad ludmi, kde ani jeden tabor nemoze dokazat, ze ma pravdu, nechapem. Ak je tam naviac nieco spolocensky prospesne (laska k bliznemu), clovek ma za to slubenu odmenu (nebo) alebo si mozno nechce pohadat rodinu (zena - manzelka v pribehu), tak to je urcite skor pochopitelne.