Tvrdenie že, ten kto nedokáže mať rád zvieratá, nedokáže mať rád ani ľudí je dosť mimo. A pes je „zakopaný“ niekde inde…
Keď má človek blízky vzťah zo zvieraťom, v podstate to zviera mu nikdy neoponuje – hlavne psi sú verné svojim majiteľom a keď sa majitelia o nich dobre starajú, tak od psov dostávajú lásku a poslušnosť.
S človekom je to trocha iné. Pri vzťahu človek-človek sa musia robiť kompromisy, pretože každý sme iný a vybudovanie takého vzťahu vyžaduje viacej energie, trpezlivosti a odriekania si pre toho druhého. Samozrejme, že toto musí byť obojstranné, inak vzťah krachuje.
Človek ako Zina z príbehu nedokáže udržať a budovať vzťah s iným človekom, preto sa až chorobne upne na nejaké zviera a uprednostňuje ho pred ľudmi. A nech prosím nikto netvrdí, že Zina má radšej ľudí ako zvieratá.
Ja keby som si mal vybrať, či dám svoj život za zviera, alebo človeka, určite by som zachránil človeka, nech by mi bolo zviera akokoľvek blízke.
P.S: Ja osobne mám kladný vzťah k prírode mám tiež rád zvieratá, ale v rámci normálu
Velmi pěkně napsané! Tak nějak jsem to chtěl napsat i já. Ještě bych dodal, že v tom Zinoččině pojetí tvrzení o tom, že kdo nemá rád zvířata, nemá rád ani lidi, je trochu rozpor: ona miluje zvířata, ale nedovede milovat lidi a utíká k tomuto velmi jednoduchému a vlastně nenáročnému vztahu. Připadá mi to jako částečná psychická porucha, ale k tomu ať se vyjádří odborníci :-)
Takovy jsem mel dojem, jens to hezky strucne a elagantne napsal.
Dnes asi lide inklinuji k rychlemu okamzitemu reseni – misto pritele zvire, misto zabavy pocitac, misto komunikace facebook a skype. Misto reseni problemu kudla…
Vsak ono je to videt i ve filmech, kolik mladych zen zije s kockou .
Ja jako mlada zena bych asi bydlela s velkym psem ?
Clanek jsem necetl, je to ztrata casu, ale urcite bych dal prednost zachrane zivota sveho psa, pred zachranou zivota ciziho cloveka.
Lidi je na planete stejne prebytek, takze radeji treba prispeju penezi na zvireci utulek, nez bych prispel na Unicef.
ČLÁNKY DO MAILU