Trochu by som sa zastal vitamínu C. In vitro (v skúmavke) je odskúšaný ako spoľahlivý likvidátor vírusu besnoty (Madhusudana, 2004), dokonca je v kombinácii s iónmi medi porovnateľný s beta propiolaktónom (čo je priemyselný štandard pre inaktiváciu vírusov).
Iná vec je samozrejme otázka, či a ako funguje v ľudskom tele. Tu treba povedať, že hoci pre iné akútne vírusové ochorenia je veľmi dobre vyskúšaný (Klenner, 1974), z hľadiska besnoty nám údaje chýbajú. Máme k dispozícii len jeden kontrolovaný experiment na zvieratách (Banic, 1975) kde pri injekčnom vitamíne C v dávke 100mg/kg 2x denne sa úmrtnosť znížila o 50%. Keď už nastalo ochrnutie, vitamín C nemal "liečebný" účinok, čiže poškodenia, ktoré vírus stihol napáchať na nervovej sústave, samozrejme ostali. Ale je možné, že by vitamín C aspoň zastavil postup ochorenia od začiatku klinických príznakov, čo vakcína nedokáže.
Problém je, že neboli vykonané ďalšie štúdie a tak nie je stanovené efektívne dávkovanie. A neboli vykonané žiadne štúdie u ľudí.
Takže ide zatiaľ len o vyložene teoretickú experimentálnu možnosť. Je však neospravedlniteľné, že sa nepoužíva aspoň v prípadoch, kedy sa profylaktické očkovanie premeškalo, alebo keď už začali klinické príznaky ochorenia. Vtedy totiž konvenčná medicína nemá už absolútne nič a človeka necháva umrieť.
Vitamín C by sa podľa mňa mal nasadzovať aj ako doplnok k štandardnému profylaktickému očkovaniu (po pohryzení), pretože očkovanie nemá 100% účinnosť (de facto je jeho presná účinnosť neznáma) a pri tak nebezpečnej chorobe, akou je besnota, by sa nemalo nič ponechať na náhodu.